január/február 2023
Z aktuálneho volebného modelu vyplýva, že najvyššou volebnou podporou disponuje strana SMER, nasledovaná stranami HLAS a SME RODINA. Do parlamentu by sa podľa volebného modelu dostali aj Progresívne Slovensko, OĽANO, SAS a KDH. Mimo parlamentu by ostali Republika, Aliancia a ďalšie strany.
Ochotu zúčastniť sa na hypotetických parlamentných voľbách deklaruje 60 % opýtaných. Kým na jar roku 2022 sa deklarovaná ochota zúčastniť sa pohybovala na úrovni do 70 %, tak od jesene roku 2022 ochota zúčastniť sa volieb výraznejším spôsobom kolíše a pohybuje sa na úrovni od 50 % – 75 %. Podobne ako v prípade pevnosti rozhodnutia môžeme pozorovať, že voliči si okrem voľby nie sú istí ani svojou účasťou.
Úplne istých svojou voľbou si je len mierne viac ako polovica tých, ktorí deklarujú účasť. Ďalších 30 % si je skôr istých a 16 % si nie sú príliš alebo vôbec istí. Z toho vyplýva, že 46 % respondentov deklarujúcich účasť na voľbách zvažuje voľbu viacerých strán. Práve preto môžeme predpokladať, že podpora politických strán sa môže v najbližšej dobe výraznejšie meniť. Najväčší podiel rozhodnutých voličov majú strany SMER a HLAS a naopak najväčší podiel nerozhodnutých má strana SAS.
Najvyšším volebným potenciálom v súčasnosti disponujú strany SMER a HLAS, nasledované stranami SME RODINA, Progresívne Slovensko, SAS a OĽANO. Volebným potenciálom na úrovni 8 % – 10 % disponujú aj strany KDH a Republika. Môžeme pozorovať, že viaceré politické strany dosahujú pomerne vysoké hodnoty volebného potenciálu, na čo má vplyv najmä váhanie voličov, teda ich rozhodovanie sa medzi viacerými politickými subjektmi.
V porovnaní s predchádzajúcimi výsledkami z volebných modelov z decembra a novembra 2022 výraznejšie poklesla podpora strany Republika a naopak mierne narástla podpora strán SMER a SME RODINA. Práve týmto stranám sa pravdepodobne podarilo osloviť tých, ktorí v minulom období deklarovali podporu strane Republika, nakoľko nerozhodnutí voliči tejto strany zvažujú najčastejšie práve voľbu strán SMER a SME RODINA.
Za vyššou podporou strany SMER v porovnaní so stranou HLAS môžeme hľadať aj skutočnosť, že strana SMER disponuje vo väčšej miere rozhodnutými voličmi a zároveň má väčšie volebné jadro ako strana HLAS. Z toho vyplýva, že medzi voličmi strany SMER nájdeme menej často v porovnaní so stranou HLAS nerozhodnutých voličov, ktorí zvažujú voľbu viacerých strán.
Kým nerozhodnutí voliči strany SMER zvažujú najmä voľbu strán HLAS a Republika, tak nerozhodnutí voliči strany HLAS zvažujú strany SMER, SME RODINA, KDH a SAS.
Najdôveryhodnejšou političkou je prezidentka Slovenskej republiky Z. Čaputová. Dôveru jej deklaruje 37 % opýtaných. Ďalej nasledujú predsedovia strán, ktoré disponujú najvyššou podporou vo volebnom modeli, predseda strany HLAS P. Pellegrini a predseda strany SMER R. Fico.
Spomedzi jednotlivých skúmaných národných inštitúcií disponuje najvyššou dôverou Armáda Slovenskej republiky, nasledovaná samosprávami a úradom prezidentky SR. Najmenej dôveryhodnými inštitúciami sú NR SR a Vláda SR.
V prípade dôvery v medzinárodné inštitúcie, ktorých je Slovenská republika členom, disponuje najvyššou dôverou V4, nasledovaná Európskou úniou a NATO. Jednotlivým inštitúciám takmer zhodne nedôveruje približne 40 % opýtaných.